Dôvod zisťovali vo Farmárskej revue na Dvojke. Oslovili preto odborníka agronóma Ľuboslava Vaverčáka: „To, koľko potrebuje ktorá rastlina vody, záleží na rastovej fáze, v akej sa nachádza. Menej potrebuje vody na jar a viac v lete.“
Na jar je vlhkosti dosť, vodu na polievanie potrebujeme teda skôr v lete: „Ak aj porast vyzerá byť suchý, suchý vôbec byť nemusí a naopak, zdá sa vám, že zem je vlhká, ale neviete ako hlboko?“
Všetko ľahko zistíme, ak zaryjeme rýľom, alebo zakopeme do zeme. Otázka množstva vody je síce dôležitá, ale nemusí byť jediným riešením pre naše rastliny: „Ľudia zabúdajú, že rastliny nepotrebujú len výživnú pôdu a vodu, potrebujú aj kyslík. Ak korene nemajú prístup ku kyslíku, nebudú rastlinku rozvíjať.“
V zemi dýchajú
Čiže podľa Ľuboslava Vaverčáka je dôležité, aby rastlinky už od semienka mali prístup k vzduchu, aj keď sú v zemi: „Na pôde sa nám totiž často vytvorí na povrchu po výdatných dažďoch a polievaní čosi ako škrupina, taká zosušená pôda – prísušok.“
Čiže po jarných dažďoch, ale aj po polievaní si všímajme, aká nám vznikla v riadkoch zeleniny pôda, či sa po vrchnom vyschnutí nezasušila.
Podľa Ľuboslava Vaverčáka sa mohla zasušiť tak nešťastne, že rastlinky nemajú kyslík. A oni kyslík tiež potrebujú ako všetko živé na zemi.
Prekopeme riadky
Pomoc je jednoduchá: „Stačí pôdu prekypriť prekopaním a tak umožniť rastlinkám, aby sa cez pôdu dostal aj kyslík.“
Viac informácií nájdete v archíve RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
