Na kontaktnej farme so zvieratkami voľne pohybujúcimi sa v priestore v Dolinke v Lopeji sa stalo už veľa neočakávaných udalostí a príbehov, ale ani majitelia netušili, do čoho sa ešte pustia.
Ľudia si privykli, že na Horehroní majú v Lopeji vlastnú kontaktnú zoo, v ktorej každú chvíľu niečo nové pribudne. Motýlia novinka však prekvapila aj majiteľov farmy, že sa pustia do takejto aktivity by im ani nenapadlo.
Deti si v Lopeji môžu pohladkať alpaku, leguána, kenguru, alebo kozičky či zajačiky, sliepočky, husi a vidieť trebárs líšku či dikobrazov. A teraz si na nich sadajú už aj voľne lietajúce motýle z celého sveta.
Čo vznikne z húsenice
Pre Farmársku revue zakladateľ lopejskej farmy Tomáš Gašpar redaktorke Drahomíre Kyslanovej históriu lietajúcej krásy nevídanej vysvetlil: „Môj švagor mi povedal, že navštívil motýli dom a že je to paráda. Nikdy by mi nenapadlo, že budem chovať aj motýle. Už ako dieťa som uvažoval, čo vznikne z húsenice. Začal som skúšať, čo teda zvládnem a čo nezvládnem a vybudoval som prvý motýlí dom.“
Deti a motýle
Prvá skúška dopadla nezvyčajne nad očakávanie veľmi dobre. Ľudia zvyknutí prísť na rodinný výlet s deťmi do Lopeja za kontaktnými zvieratkami boli z motýľov nadšení. Deti sa z výletu za zvieratkami vracajú plné veselých spomienok na motýle. Horšie to však bolo zo začiatku pre veľký záujem s výstavnými priestormi, ako Tomáš Gašpar spomínal: „Náš prvý motýlí dom mal tri krát šesť metrov a stal sa veľkou atrakciou na Horehroní.“
Po prvých experimentoch so zakúpeným baldachýnom a pár kuklami vznikol prvý motýli dom a teraz už v oveľa väčších rozmeroch. Tak si Tomáš Gašpar začal plniť svoj detský sen: „Postavili sme väčší motýlí dom, do ktorého sme dokázali zakomponovať aj naše exotické zvieratá, ako sú leguány.“
Zaujímavé kŕmenie
Pestrofarebný svet má dva chodník a priestory veľké o rozlohe deväť krát štyri metre. Lietajúcu exotickú nádheru kŕmia ako Tomáš Gašpar vysvetlil, „trošku nahnitým ovocím, ktoré už obsahuje cukry, to majú veľmi radi a potrebujete ešte minerálnu zmes, ktorú máme v štrku v chodníku a dávame im aj nektár z fruktózy.“
V podobe netopiera
V motýľom dome vidíte všetky štádiá zrodu motýľov od vajíčok, húseníc, kukiel, až po „rôzne pásikavé, modré, žlté, čierne, veľké modré, najmä modré morfá, tyrkysové, ktoré sa ľuďom páčia a pripomínajú letiaceho netopiera (attacus atlas),“ lietajúce nádhery. A tie vás obklopia tak, že „lietajú ako vážky. Zrazu máte motýľa na pleci a potom náhle je na druhej strane motýlieho domu“.
Nezašliapnite húsenicu, prosím
Pozor musia dávať návštevníci aj na chodníku, lebo by sa mohlo prihodiť nešťastie a ľahko by mohli zašliapnuť nejakú na prvý pohľad možno aj odpornú chlpatú húsenicu, z ktorej sa však po zakuklení vyliahne lietajúci krásavec.
Surikaty, sliepky, motýle
Redaktorku Drahomíru Kyslanovú to priviedlo až k zamysleniu sa nad známou teóriou chaosu, či mávnutie krídel motýľa v džungli nespôsobí na druhom konci našej planéty trebárs tornádo: „Na farme Dolinka sa môžete zamyslieť aj nad tým, či niečo také nežné a nenápadné ako je mávnutie motýlích krídiel dokáže zmeniť beh sveta.“
A tak ku surikatám, kengurám, alpakám, sliepkam, kačkám, húsatám, líškam, leguánom či dikobrazom pribudol v Lopeji samostatný pestrofarebný lietajúci svet.
Viac sa o kontaktnej farme v Lopeji dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
