Ako sa voláme, tak aj vyzeráme? Umelá inteligencia našla seba naplňujúce proroctvo

Rozmýšľali ste už, k akej tvári a osobnosti sa hodí aké meno? Možno vám takáto myšlienka prišla na um. Ako vysvetlil Rado Tomeš v Rádiu Slovensko, téma sa stala vážnym výskumom vedcov: „Vedci z Reichmanovej univrezity v Izraeli predložili dospelým ľuďom a desaťročným deťom fotografie dospelých a detí. Požiadali ich, aby k tváram priradili mená. Ľudia mali teda uhádnuť mená neznámych osôb iba na základe ich vzhľadu.“

AI výskum doplnila

Táto metóda zaznamenala prekvapivé neuveriteľné výsledky: „Dokázali správne priradiť mená k tvári oveľa častejšie, než by to malo byť štatisticky možné.“

Čo je zvláštnosťou tohto výskumu, takéto výsledky vyšli z testovania vedcov iba u dospelých, u detí to nefungovalo. Rado Tomeš dodal: „V ďalšej časti štúdie špeciálne vycvičenej umelej inteligencii predložili rozsiahlu databázu škály ľudských tvárí, ku ktorým boli správne priradené mená. AI rozoznala, že dospelí ľudia s rovnakým menom sú si výraznejšie podobní. U detí to však neplatilo.“

Ako si niečo také dokážeme vysvetliť? Odhliadnuc od detí sú výsledky zaujímavé u dospelých, ktorých podoba sa viac zhodovala s ich menami. A teraz príde hádam najzaujímavejšia časť výskumu. Vedci totiž podľa Rada Tomeša: „Autori výskumu dospeli k záveru, že podobnosť medzi tvárou človeka a jeho menom je dôsledkom seba naplňujúceho proroctva.“

Táto zvláštna definícia seba naplňujúceho proroctva znamená: „Vzhľad tváre sa počas života mení tak, aby zodpovedal spoločenským stereotypom spojeným s konkrétnym menom.“

Teda z takýchto výsledkov existujú stereotypy, aké si ľudia vo svojich mysliach vytvárajú pri predstave, ako asi má človek daného mena vyzerať a podľa toho ľudia podvedome menia svoj vzhľad. To by aj vysvetľovalo, prečo sa deti na svoje mená zatiaľ nepodobali. Ešte nestihli zistiť, aké stereotypy v spoločnosti prevládajú pri danom mene a teda sa nestihli na danú podobu snažiť zmeniť.

Umelec predbehne počítač

Možno tento výskum podnieti rodičov práve narodených detí, aby im vyberali mená zodpovednejšie, čo možno predpokladať zrejme len v tom prípade, ak vieme, aké stereotypy pri danom mene jestvujú v našich mysliach. Fantázia umelca niekedy predbehne dobu, ako v prípade sochára Mariána Hollého (1954-2003), ktorý patril v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia u nás k priekopníkom pop artu a vytváral trebárs portrétne obrazy z bežných potrieb človeka.

Ťažko povedať, či by aj to vedela umelá inteligencia, ale iste sa viac dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.