Ak je od vás 500 kilometrov vzdialené more alebo miesto s najtemnejšou oblohou na Slovensku, ktorú lokalitu si vyberiete?Vďaka tomu je Národný park Poloniny najmenej navštevovaný a rozprestiera sa okrem východu Slovenska aj v Poľsku a na Ukrajine.
Poloniny - unikátny prales na Slovensku
Projektová manažérka nadácie Aevis pre divokú prírodu Zuzana Burdová v relácii Rádia FM Ráno na eFeMku ukázala krásu pomerne nedotknutej prírody jedľovo - bukového pralesa Stužica, ktorý je podľa jej slov: „Ešte stále najväčším pralesom u nás."
Environmentalistka Zuzana Burdová v Ráne na eFeMku
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fakt, že od Bratislavy je do Polonín rovnako ďaleko ako majú Slováci
od hraníc k moru, teda 500 kilometrov, má viacero výhod a preto environmetalistka dodala: „K nám prídu skôr už len tí skutoční milovníci prírody. Národný
park Poloniny na relatívne malom území 700 hektárov poskytuje útočisko
našim veľkým šelmám, akými sú vlk, rys, medveď. Iba v Poloninách žije na
území Slovenska voľne v prírode zubor, ktorý sem bol navrátený v roku
2004."
Stužica je najväčší komplex bukového pralesa u nás a vek stromov sa odhaduje na viac ako 220 až 250 rokov. Keďže v Parku tmavej oblohy Poloniny vidíte Mliečnu dráhu ako na dlani, chodia sem turisti z celého sveta. Zároveň tu nájdete aj najväčšiu slovenskú vodnú nádrž na pitnú vodu Starina. Poloniny je názov odvodený od kvetnatých horských lúk nad hornou hranicou lesa - polonín.
Mŕtve drevo je živý les
V Poloninách je
viacero našich naj kuriozít, aké stále nepoznáme, napríklad pralesové rezervácie. Zatiaľ iba v tomto národnom parku u nás si môžete objednať odborného lektora, ktorý vás prevedie trebárs pralesom Stužica: „Kým prejdete od Bratislavy 500 km do Sniny nájdete úplne všetko.
Máte hrady, veľké národné parky, aquaparky, všetko, čo môžete zažiť pri
aktívnej dovolenke a do Sniny dorazia len skutoční nadšenci."
Tento fakt Zuzana Burdová vníma ako veľkú výhodu: „Pre ochranu prírody a únosnosť územia chráneného parku je to veľká výhoda, že je tu rezervácia v pralese, lebo len les, v ktorom je mŕtve drevo, je živý les" .
Národný park má pravidlá a návštevný poriadok, ktorý je nutné podľa ochranárky dodržiavať: „Treba sa pohybovať po vyznačených turistických chodníkoch. Pohyb je pre turistov v pralese nebezpečný. Je tam veľa mŕtveho dreva, popadané stromy a terén nie je veľmi priechodný."
Zoči voči vlkovi a zubrovi
Máte šancu stretnúť
divoké zvieratá, ktoré tam žijú, čo podľa Burdovej: „Niektorí turisti doslova vyhľadávajú."
Fotografi
túžia v divočine vidieť
vlka či zubra zoči voči.Poloniny vyhľadávajú aj pozorovatelia
pre najtemnejšiu oblohu
na Slovensku. Ľudia bežne, ak uvidia nad sebou
úžasnú Mliečnu dráhu
v noci, často sa podľa ochranárky dojmú: „Od dojatia sa aj až rozplačú, lebo také niečo v meste v noci na oblohe neuvidia."
Na malom území majú okrem vzácnej prírody viac unikátností, ku ktorým patrí aj história.
Kde čas beží pomalšie
Zuzana Burdová hovorí o sieťovaní ponúkaných služieb od miestnych remeselníkov, cez prehliadky kostolíkov, Duklianského priesmyku, Bardejova, Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, až po nočné sledovanie oblohy. Aquaparky a možnosti kúpania tu nehľadajte, takých je na Slovensku dosť. Potom sa vám stane, že podľa Burdovej zistíte: „Čas na krajnom severovýchode Slovenska beží pomalšie" .
A Nadácia Aevis sa snaží rozširovať územia divokej prírody. Mladí ekológovia, k akým patrí aj Zuzana Burdová sa rozhodli vrátiť do rodného kraja. Spolu s miestnymi sa snažia vytvárať sieťovaním služieb možnosti turistického vyžitia v lone čo najčistejšej prírody.
RTVS online
Zaujímavé a miestami
dojímavé rozprávanie o prírode
si môžete vypočuť bez reklám a zadarmo v relácii Ráno na eFeMku v
archíve STVR.