Viete o tom, že podľa spôsobu, akým hráte šach, sa dá zistiť, aký ste človek?

Má pôvod v Indii, kde sa hra objavila už okolo roku 500. Do Európy sa šach dostal až o pol storočia neskôr. Pre každého športového redaktora komentovať šachové turnaje patrilo vždy k moderátorským výzvam.

svetový deň šachu Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Hrajú proti sebe aj v rôznom veku

Na Rádiu FM sa na šach pozrela svojím pohľadom Katarína Budajová:

„Šach je hra, ktorá nepozná hranice. V jednej partii sa oproti sebe môžu ocitnúť hráči z úplne iných vekových skupín s úplne inou fyzickou kondíciou. A každý z nich môže mať rovnakú šancu na víťazstvo."

Zaujímavo o šachu vie rozprávať Richard Topor. Nie je profesionálny šachista a na hre ho zaujíma niečo úplne iné: „Najviac ma baví pozorovať, že keď s niekým hrám, vidím, aký je ten človek podľa toho, aké robí ťahy. Aké robí rozhodnutia, z toho môžeme celkom dobre spoznať človeka. Aký je a aké má vlastnosti. Ako sa správa. A to ma baví."

Urýchlené rozhodnutia a trpezlivosť

Hra šach sa v minulosti využívala ako pomôcka pri výuke vojnovej stratégie. Môže byť aj odrazom našej schopnosti plánovať, našej trpezlivosti, či naopak, tendencie robiť unáhlené rozhodnutia. Prípadne, nášho odhodlania dotiahnuť veci do konca.

Mýtus o matematike

O tejto hre vieme, že je profesionálnym športom, aj keď sa to mnohým zdá byť čudné. Preto Katarína Budajová oslovila aj Zuzku Čertíkovú. Kedysi hrávala šach súťažne a jej najväčším úspechom bol titul vicemajsterka Slovenska. Na zaradenie šachu do profesionálneho športu má jasný názor:

„Šach je aj fyzicky náročný. Množstvo šachistov si robí fyzickú prípravu. Napríklad pred nejakou ťažkou partiou. Liga sa bežne hráva aj šesť hodín, takže buď si ide šachista zabehať, alebo si dá vyslovene kondičný tréning. Je veľmi fyzicky náročné taký dlhý časový úsek iba sedieť a rozmýšľať."

Podľa Kataríny Budajovej sa status šachistov ako profesionálnych športovcov často podceňuje. Okrem toho sa o nich hovorí aj to, že sú zákonite dobrými matematikmi. Zuzka Čertíková však tento mýtus vyvracia.

„V mojom prípade sa to úplne vymyká tejto predstave. V matematike som nikdy nevynikala, ani ma nikdy nebavila. Často som dostávala otázku, že ako mi dobre ide matematika, keď mi to v šachu vtedy celkom šlo. Nechápala som to. Absolútne mi nešiel šach dokopy s matematikou. Skôr to je o kombinačnom myslení. Veľký súvis s matematikou, aká sa učí v školách, nevidím."

Kúzlo šachu spočíva podľa Kataríny Budajovej v pravdepodobnej možnosti, že sa oproti sebe postavia hráči z úplne iných vekových kategórií: „Práve šach ako jeden z mála športov môže dieťaťu priniesť zážitok z výhry nad oveľa starším súperom."

Dieťa vyhralo nad dospelým

Takéto poznanie oceňuje aj bývalá vicemajsterka Slovenska Zuzka Čertíková, ktorá ho precítila na vlastnej koži:

„Keď som bola dosť maličká, mala som 11 rokov, zažila som moju prvú ligovú partiu. Súper bol odo mňa podstatne starší. Všetci už dohrali a čakalo sa na môj koniec. Môj bod mal rozhodnúť. Keby som prehrala, tak celé naše družstvo prehrá. Vyhrala som a všetci sme vyhrali. Bola som veľmi neistá a nakoniec sa stal akoby zázrak. Všetci boli na mňa pyšní, aj ja som bola sama na seba pyšná. Doteraz spomínam, aké to bolo úžasné."

Amatérsky, či profesionálny šach vie človeku priniesť veľa dobrého. Nielen, že trénuje myseľ, ale dá sa paradoxne využiť aj ako skvelý spôsob na absolútny oddych. Vyžaduje podľa Kataríny Budajovej totiž veľkú dávku sústredenia: „Vtedy je nutné zabudnúť na všetko, čo sa práve odohráva mimo šachovnice."

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90