Náhodné zistenie vedcov pomôže riešiť aktuálne problémy, ktoré nás trápia

Vo Farmárskej revue otvorila redaktorka Zuzana Ševčíková zaujímavú tému. Klimatické zmeny prinášajú buď šialené suchá, alebo záplavy. Oba extrémy spôsobujú, že rastliny nedokážu prinášať dobrú úrodu.

Biohnojivo vracia pôde život

Farmári ošetrujú pôdu agrochemickými prípravkami, aby do zeminy dodali živiny. Rastliny však tieto živiny nie sú schopné využiť. A tak ich farmári dodávajú do pôdy opäť, ale efekt neprichádza.

Na Slovensku vyvinuté biohnojivo vracia pôde život. Problém pôdneho mikrobiómu je ako zdôraznila Darina Štyriaková „začarovaný kruh, lebo pôda je často degradovaná nadmerným množstvom agrochémie a mikrobióm v pôde je negatívne ovplyvnený. Živiny v pôde sú, ale preto, že je pôda bez mikroorganizmov, tak sú živiny neprístupné a rastliny oslabené. A to vedie farmárov, aby použili zasa väčšie množstvo agrochemikálii. Ale pôdu to neoživí.“

O mikrobióme sme počuli najmä u ľudí, kde nám v črevách dostatok baktérií napomáha zvyšovať imunitu v prípade nebezpečných infekcií. Podobne pôsobí aj pôdny mikrobióm, ktorý napomáha vytvárať spôsob, ako sa rastliny dokážu dostať k živinám a brániť sa ochoreniam.

Ďalší efekt posilnenia mikrobiómu v pôde spočíva v schopnosti zeminy udržať v krajine vodu. Agronóm Dobrého ježka z Dunajskej Lužnej Jozef Mertuš hovorí, že im šlo v prvom rade o to, „ako dostať živiny z pôdy, aby si ich rastliny boli schopné vziať“.

Pri pravidelnej analýze pôdy totiž podľa slov Jozefa Mertuša zistili, že „živiny v pôde sú, ale pri analýze listov zo stromov vyšlo, že tie stromy nie sú schopné si z tej pôdy tie živiny aj vziať.“

Darina Štyriaková s biohnojivom

V praxi im šlo o zlepšenie schopnosti humusu ako najvýživnejšej časti pôdy vyživiť rastliny, čo sa vďaka biohnojivu výrazne zlepšilo. Darina Štyriaková hovorí aj o udržaní vody v pôde po jeho použití. Momentálne totiž pri prívalových dažďoch voda stečie a v pôde sa voda neudrží.

Pri klimatických zmenách, akými sme svedkami, je každý spôsob udržania vody v krajine dôležitý. Vznik bakteriálneho hnojiva, ktoré dodáva pôde živé organizmy a pomáha vytvárať pôdny mikrobióm, je teda zaujímavá cesta nielen pre farmárov, ale aj pre životné prostredie.

Spomínané živé hnojivo s pôdnymi mikroorganizmami, hubami aj baktériami vzniklo náhodou, keď sa biochemici a geológovia snažili nájsť spôsob ekologickej ťažby nerastných surovín pomocou biolúhovania. Náhodou pritom vyrobili kvalitné biohnojivo, ktorého účinky spôsobujú pozitívne zmeny v pôde.

Pozrite si naše video, kde Darina Štyriaková vysvetľuje tieto dôležité procesy pre vznik pôdneho mikrobiómu vďaka dodávaniu baktérií v biohnojive. Pri výrobe biohnojiva ich namnožia do veľkosti až desaťmiliárd baktérií na jeden liter:

„Tak presne akoby sa to dialo v koreni, tak oni produkujú metabolity, akoby výlučky ich života. Sú to napríklad alkoholy, ako etanol, ktorý robí rastliny odolné suchu. Potom sú to bakteriociny najmä z bacilusov, ktoré veľmi výrazne zvyšujú imunitu rastlín. Sú tam rôzne organické kyseliny.“

„Každá baktéria vylučuje inú organickú kyselinu a proteíny. Sú tam veľmi dôležité bioaktívne fytohormóny a dávajú aj informácie rastline, aby ona zväčšovala koreňový systém a dosiahla hlbšie a pokryla väčšie množstvo minerálov. Vie lepšie čerpať vodu z pôdy. A aj samotné baktérie dokážu zmeniť štruktúru pôdy. Takže tu napríklad máme materiál lignit, na ktorý už sme nasadili baktérie, oni majú živiny a rozkladajú ten materiál a toto isté by sa dialo v koreňovom systéme.“

„Baktérie v koreňoch by rozkladali minerály a takto by sa to pri bublaní dostalo do tekutej podoby. Všetky živiny z minerálov. Rastlina by ich takto pekne prijala. Tu máme ďalší minerál, kde vidno ako krásne buble, lebo baktérie tiež dýchajú a prejavuje sa to bublaním a rozkladom minerálu na živiny. Tu je už rozložený minerál a všetky živiny sú tekuté. Akoby tekutá pôda to môžeme nazvať.“

„Spolu s tými desiatimi miliardami baktérii a strašne veľa hormónmi. Je to aj zelené vďaka mikroriasam. Ak to aplikujeme do pôdy, tak vidno v pôde, že je tam veľa veľa bubliniek. A tieto bublinky znamenajú, že pôda ako bublinková čokoláda vie krásne absorbovať vodu. Čiže aj po dažďoch, ktoré boli, častokrát voda sa drží na pôde alebo je zmytá po povrchu táto dažďová voda. Ale ak by pôda bola živá, obsahovala mikroorganizmy, tak by krásne vsiakla voda dovnútra.“

Jozef Mertuš vidí výsledky

Pestovateľská realita v Dunajskej Lužnej je podľa agronóma Jozefa Mertuša z Dobrého ježka viditeľná už po prvej sezóne, kedy biohnojivo použili na čerešniach:

„Po prvých troch mesiacoch majú mladé sadenice stromčekov čerešní pevnejší kmienok, širšie, väčšie listy so zdravšou farbou. Dokonca majú jednoročné prírastky z kmeňa, ktoré sú veľmi vzácne. Sme veľmi prekvapení, ako to na mladých stromoch vidno.“

V Dunajskej Lužnej to je jasne viditeľné vďaka tomu, že časť mladých stromčekov čerešní vôbec biohnojivom neošetrili. Čiže sa dá jasne rozlíšiť, ktorá pôda bola posilnená v časti humusu o prípravok vytvárajúci pôdny mikrobióm na konkrétnych rastlinách.

Navyše pri biohnojení hovorí Jozef Mertuš aj o ďalších benefitoch, keď sa používaním biohnojenia môžu plody z rastlín zbierať a požívať hneď hoci aj na druhý deň po aplikácii.

Všetky tieto výhody posilňovania pôdneho mikrobiómu ukazujú, že je to cesta, ktorou ak sa vyberú farmári pomôžu tak nielen úrode vlastných pestovaných rastlín, ale aj hrozbám klimatických zmien, o čom sa viac dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Foto: Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90