Smrť sa vytratila z našich životov. Kedysi bolo prirodzené chystať sa na odchod, hovorí etnologička

Prvého novembra si pripomíname Sviatok všetkých svätých, po ktorom bude nasledovať Pamiatka zosnulých. Aké zvyky sa s týmito dvoma dňami spájajú a čo znamenali pre našich predkov? Aj na to sme sa opýtali etnologičky Kataríny Nádaskej.

„Sviatok všetkých svätých je veľmi starý, vznikol okolo roku 609. Spočiatku sa slávil v máji, na november ho presunul až pápež Gregor III. U nás majú oba sviatky významný cirkevný charakter, ale ich cieľom je, aby sme si bez ohľadu na vieru uctili našich známych či rodinu, ktorí už nie sú medzi nami,“ vysvetlila nám Katarína Nádaská.

Kedysi mali tieto dva dni aj prozaickejší účel. Na mnohých miestach končilo volebné obdobie richtára a v tento deň nasledovali voľby. „A bol to aj deň zosypu, prinášalo sa obilie pre obecných sluhov a pastierov, riešili sa aj svetské záležitosti.“

Na Dušičky sa vracajú zosnulé duše

Dnes si Dušičky väčšina z nás spája predovšetkým s návštevami cintorínov či pálením sviečok. Práve zapálená sviečka ako symbol spomienky na zosnulého má korene už v dávnej minulosti.

„Nechávala sa zapálená sviečka ako spomienka na blízkeho, ktorý odišiel v uplynulom roku. Dokonca sa nechával na stole aj tanier, pretože sa hovorilo, že Dušičky sa vracajú na tento sviatok z druhého sveta na zem,“ priblížila etnologička.

Okrem toho naši predkovia zvykli pripravovať dušičkové pečivo. „To boli také drobné koláčiky v tvare lebky či skrížených hnátov, bola tam tá symbolika memento mori. Tieto koláčiky pokvapkané medom sa rozdávali po ceste na cintorín chudobným či žobrákom.“

Halloween neprišiel z Ameriky

Vyrezávané tekvice, strašidelné masky... Halloween mnoho z nás považuje za americký sviatok, Katarína Nádaská však upozorňuje, že ide o európsku tradíciu.

„Aj naši predkovia poznali tzv. zimnú tekvicu. Semiačka sa zjedli a do toho tvrdého obalu sa vyrezali otvory a vložili sa tam sviečky. Nazývalo sa to svetlonos a deti sa s ním zvykli naháňať a strašiť.“

Počiatky Halloweenu môžeme vidieť napríklad u Keltov, ktorí pri príležitosti konca leta a začiatku zimy oslavovali sviatok zvaný Samhain. „Rovnako ako Slovania si spomínali na svojich mŕtvych predkov a v noci trávili čas na hroboch, kde si hovorili príbehy o predkoch.“

Traduje sa, že Halloween sa zrodil v Írsku, kde kolovala povera o veľmi zlom človeku menom Jack, ktorého po smrti nechceli ani v pekle.

„Keď ho vyhodili a poslali konať pokánie na zem, na cestu mu dali uhlík, aby si svietil. Ten uhlík veľmi pálil, a tak si ho Jack vložil do vyrezanej repy,“ popísala nám Katarína Nádaská starú poveru, ktorá je zrejme úplným začiatkom sviatku dnes známeho ako Halloween.

Hovory o smrti

Podľa Kataríny Nádaskej sú práve Dušičky vhodným obdobím aj na citlivé rozhovory s deťmi o smrti. „Dušičky sú príležitosťou aj na to, aby sme veľmi citlivo a primerane veku začali hovoriť s deťmi o smrti. Primerane ich veku, samozrejme,“ myslí si etnologička.

„Kedysi bolo vnímanie smrti iné. Napríklad v stredoveku boli ľudia zvyknutí na morové epidémie či choleru, na čo vtedy nepoznali žiaden liek. Ale ani neskôr nemali ľudia na vidieku finančné možnosti navštevovať lekárov. Ľudia boli v kontakte nielen s tým, ako ten nový život vzniká, ale aj so smrťou. Bolo to pre nich prirodzené, väčšinou aj zomierali doma,“ vysvetlila nám Katarína Nádaská.

V tých časoch bola smrť prirodzenou súčasťou života a ľudia sa po dovŕšení istého veku sami začali pripravovať na odchod z tohto sveta. „Keď mali asi päťdesiat rokov, začali si napríklad chystať šaty do truhly,“ uviedla Katarína Nádaská.

25 50 75 90