Odborník o stretnutí s medveďom. Ak vás už hryzie, nechajte ho. Ideálne je omdlieť

Predstavujete si útok medveďa v lese tak, že s ním zápasíte? Odborník na medvede z nadácie Polis Michal Kalaš vás vyvedie z omylu:

„Opísané útoky medveďa na človeka, ktoré sú známe, trvali rádovo len niekoľko sekúnd. To nie sú ani minúty, že vy s medveďom zápasíte niekoľko minút.“

Vylezie za vami na strom?

Ďalší mýtus, na aký sa pýtal v Rádiu Regina Stred moderátor Ladislav Eliaš je otázka, či medveď za vami vylezie na strom. Michal Kalaš to vysvetlil.

„Medvede vedia liezť na stromy, ale dospelé zvieratá zvyčajne na strom nejdú a človek je preňho málo atraktívne lákadlo, aby na strom liezol, takže tam nepôjde. Ak je dostupný strom a vyhodnotím to tak, že situácia je naozaj zlá, tak vyleziem na strom. Niekto si môže povedať, že nemá na to fyzickú kondíciu. Tiež som neobľuboval telesnú výchovu, ale adrenalín robí zázraky. Vtedy leziete aj na kolmú stenu.“

Máme sa rozbehnúť a utekať?

Máte sa teda pred medveďom rozbehnúť a utekať? Na takto položenú otázku dal Michal Kalaš jednoznačnú odpoveď:

„Medveďovi neutečiete. Vyvinie rýchlosť 56 km za hodinu. Nemáte šancu, ani keby ste boli vrcholový športovec. V teréne už vôbec nie. My ľudia sme už zdegenerovaní. Nežijeme v prírode. Medveď žije v prírode, dokáže utekať ťažkým terénom.“

Samozrejme, Ladislava Eliaša zaujímalo aj to, či je teda naozaj najlepšie, ak si ľahnete na zem a zaujmete pozíciu mŕtveho chrobáka. Odborná odpoveď Michala Kalaša vás prekvapí: „Optimálne je, ak človek od strachu omdlie a už sa nehýbe. Nie ste pre medveďa korisť. Jeho cieľom je vás spacifikovať.“

V tomto prípade však Michal Kalaš upozorňuje, že aj táto rada býva často zle interpretovaná na verejnosti:

„Toto pravidlo sa používa až v prípade, keď ten útok nastal a to zviera už máte na sebe, hryzie vás, tak vtedy sa odporúča neklásť medveďovi odpor. Proste ostať ležať.“

Najlepšia je prevencia, teda v horách vydávame neprirodzený zvuk. Pískanie však medzi takéto zvuky nepatrí, lebo sa ľahko môže stať, že „pískanie môže zviera upozorniť. Medveď pískanie zachytí a vyhodnotí ho ako hlas nejakého vtáka. Optimálne sú zvuky, ktoré sú v prírode neprirodzené. Napríklad zvuk kovových trekingových palíc“.

Prípadne môžeme použiť odporúčané zvončeky, ktoré na našom oblečení cinkajú. Michal Kalaš si však aj v tomto prípade myslí:

„Opäť platí, že človek by mal v prírode sledovať svoje okolie a vnímať ho zmyslami zrakom, sluchom. Ak idem do hory, nejdem so slúchadlami v ušiach a vnímam okolie.“

Pozor na starostlivú matku!

K drvivej väčšine útokov dochádza v prípade vodiacej medvedice s mláďatami, čo je fakt.

„Medvedica je veľmi starostlivá matka, snaží sa chrániť svoje mláďatá. Nedá sa nejakým spôsobom odčleniť, či viac chráni mláďatá v prvom roku života, alebo aj staršie. Sú prípady v rôznom veku mláďat, aj keď menšie mláďatá sú zraniteľnejšie.“

Tu však podľa odborníka platí opäť vnímať v prírode naše zmysly, lebo „mláďatá sú pomerne hlučné“ a tam, kde je mláďa, je určite „niekde aj medvedica a z takého prostredia sa treba snažiť vycúvať.“

Vysokú efektívnosť v prípade ochrany pred útokom majú spreje na medvede, ale tie sa dajú tiež použiť až v prípade, ak k útoku príde:

„Existujú relevantné štúdie, ktoré hovoria, že účinnosť týchto sprejov, keď boli použité, bola cez 98 percent. V tých zvyšných percentách medvede útoky dokončili, ale neboli fatálne.“

Počkajte, nech vás dobehne

Dôležité je vedieť odhadnúť vzdialenosť. Ak sa za vami medveď rozbehne, počkajte, kým dobehne čo najbližšie, lebo ak použijete sprej na tridsať metrov, medveďa neodplašíte.

„Pustite ho k sebe na sedem maximálne osem metrov a vtedy je sprej účinný. Na väčšiu vzdialenosť zmysel nemá.“

Michal Kalaš upozorňuje, že sa pri stretnutiach s medveďom často nesprávame podľa odborných rád. Veľa robí adrenalín a stres z danej situácie. Každé stretnutie s medveďom neznamená, že na vás zaútočí.

„Medveď vôbec o nás nemusí vedieť, nemusí mať správny vietor, vôbec nás nemusí registrovať. Aj keď nás registruje, tak v drvivej väčšine to on vyrieši za nás. Vo väčšine prípadov utečie. Ak je však podozrivé, že zviera o nás vie a začne sa približovať, tak sa snažíme z takej lokality vycúvať. Neutekať pred ním, lebo to môže u neho evokovať prenasledovanie koristi. Stále ho fixovať zrakom a pomaly vyjsť.“

Najlepšia je však prevencia, že sme v horách primerane hluční. Stačí, ak ideme aspoň dvaja a nahlas sa rozprávame.

Viac sa dozviete z videa alebo aj z nášho archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Foto: TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90