Kostol Narodenia Panny Márie je jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v Európe

Poďte s nami do Nového Mesta nad Váhom do kostola s unikátnou sakrálnou výzdobou. Vytvorili ju talianski majstri a ich rukopis vniesol do tohto priestoru nádych exotiky.

Moderátor Slovenska v obrazoch Michal Slanička na vysvetlenie dodal: „Veď kto v 17. storočí na našom území poznal napríklad artičoky. Vzácnu štukovú výzdobu zrekonštruovali majstri reštaurátori. A jej výnimočnosť presahuje hranice našej krajiny.“

Tím reštaurátorov musel najprv odstrániť stáročné nečistoty. Pôvodná krása výzdoby kostola sa totiž ukrývala pod nánosmi prachu a farieb.

Dvanásť kíl pavučín

Podrobnejšie túto náročnú prácu opísal akademický sochár Juraj Krajčo, keď uviedol:

„Bolo tam strašne veľa pavučín a usadenín nečistoty. Zhruba sme povysávali dvanásť kilogramov pavučín a prachu. Nasledovalo odstraňovanie sekundárnych premalieb, čo to bolo zhruba trikrát premaľované. Tak to sme odstránili všetko na pôvodnú primárnu vrstvu.“

Zdroj: STVR

Celé dni pracovali na vysokom lešení. Kúsok po kúsku vracali poškodeným sochám a maľbám pôvodný ráz. Reštaurátor nástenných malieb Martin Petruš vie o tejto piplavej práci veľa podrobností:

„Bola tam dosť veľká problematika v upevnení tých malieb, pretože samotná maľba je na omietkovej vrstve a tá bola zničená, už rozsypaná. Pojivo bolo zničené. Museli sme spevňovať aj spodnú omietkovú vrstvu na to, aby sme potom mohli pracovať na tom povrchu. Bolo tam veľké množstvo prachového depozitu. Čiže tie maľby pôsobili strašne tmavo.“

Organista Martin Petrek bol koordinátorom celého projektu: „Predmetom reštaurovania prvej etapy bolo približne do 600 metrov štvorcových plochy, kde z toho bolo vlastne 33 nástenných malieb a 7 kartuší.“

Výsledok obnovy všetkých návštevníkov ohromí, ako vysvetlil farár Blažej Čaputa, tmavé a zanesené ornamenty ožili: „Ten taký, ako sa hovorí, wau efekt nastal vtedy, keď to bolo už celé dokončené a keď sme to nasvietili.“

Žiarivé výnimočné vzory a farby

Reštaurátori ladili farby podľa pôvodných malieb zo 17. storočia. Podľa reštaurátora nástenných malieb Martina Petruša vychádzali z toho, čo videli na originály po očistení:

„Je tam taký mierny kontrast, lebo tie štuky sú mierne ružovkasté, okrové a zase na druhej strane vo vrchole klenby vidíme modrú farbu, ktorá robí kontrast s tými štukami.“

Dekan a farár Blažej Čaputa obnovu demonštroval názorne v chráme. „Tento oblúk je predelom medzi loďou, ktorá nie je renovovaná a tou novou časťou, ktorá je obnovená a vidíme, že pôvodný oblúk je do siva, šediva, taký, akoby šerý a ponurý trochu. A táto časť je žiarivá.“

Obnovu si pochvaľuje aj tunajší organista. Sakrálne piesne vďaka nej lepšie vyniknú a Martin Petrek je nielen organista, ale aj zároveň koordinátorom projektu:

„Vďaka tomu, že je priestor vyčistený bez drevených pódií, bez kobercov, štuky sú bez prachu, tak ten priestor sa pomalilinko zvukovo lepšie kĺže.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Reštaurátori sa venovali najmä svätyni, no monumentálna rannobaroková štuková výzdoba sa nachádza, ako objasnil akademický sochár Juraj Krajčo v celom chráme:

„Je tu dvanásť apoštolov, plus anjelici vo výsečiach. Drapéria a výrazová modelácia je úžasná rannobaroková s tým, že majstrovsky je zvýraznená dramatickosť póz výrazov tvárí.“

Farár Blažej Čaputa navyše zdôraznil: „Sústredenosť malieb a štúk je tak intenzívna, že nemá obdobu ani na Slovensku a považuje sa za unikát aj v strednej Európe.“

Na perle Váhu Taliani pracovali pätnásť rokov

Nie nadarmo sa kostolu hovorí ako vysvetlil koordinátor projektu Martin Petrek perla Váhu: „Už len preto, že aj zdobnosť priestoru je svojim rozsahom absolútne unikátna.“

Pôvod kostola siaha až do stredoveku. Najprv to bola jednoduchá románska stavba. Neskôr gotická a súčasnú barokovú podobu získala v 17. storočí. Na Považie vtedy prišli vyzdobiť kostol majstri štukatéri až z Talianska.

Taliani tu pracovali celých 15 rokov. Ich južanský rukopis vidieť podľa akademického sochára Juraja Krajča na stenách a aj na plafóne v podobe exotických výjavov:

„Na ornamentálnych štukových častiach použili také rastlinné motívy ako artičoky a rôzne južné ovocie, ktoré sa u nás nevyskytuje.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Zruční umelci popracovali aj na tom, aby boli sochy proporčne dobre viditeľné ľuďom sediacim v laviciach, čo akademický sochár Juraj Krajčo obdivuje:

„Museli to prispôsobiť tak, aby z perspektívy pohľadu zospodu bolo všetko vyvážené. Z pohľadu spredu alebo zvrchu, keď sme mali lešenie, tak bolo vidieť ako anjelici majú o dosť väčšiu vrchnú časť hlavy, ako spodnú, aby z podhľadu to vyšlo vyrovnane.“

Ak pôjdete okolo

Výzdoba vyráža dych nielen krásou, ale aj hmotnosťou nad hlavami ľudí, kde ako pripomína sochár Juraj Krajčo sa nachádzajú tony materiálu:

„Držím v rukách ruku anjela, ktorý je nad sochami apoštolov. Má v sebe kovovú konštrukciu a len tá ruka váži okolo dvanásť kilogramov. Celková váha je tu niekoľko ton. V tých častiach, ktoré viac idú do priestoru, je kovová konštrukcia. Je to z časti zabezpečené.“

Svätostánok chcú zveľaďovať aj ďalej. Pre majstrov reštaurátorov je to výzva a radosť zároveň. Redaktorka Dominika Kusá v Slovensku v obrazoch divákom odporúčala, ak pôjdu okolo Nového Mesta nad Váhom, aby sa zastavili v kostole Narodenia Panny Márie:

„Pohľad na perlu Váhu určite za to stojí.“

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Slovensko v obrazoch, STVR - Stanislav Háber