Robíte aj vy čuše, hičkoše, nočky, trepanky? Odkiaľ prišli halušky?

Halušky na rôzne spôsoby sú našou ikonickou gastronomickou pochúťkou naprieč slovenskými regiónmi, ale z pohľadu dejín najmä tie bryndzové prišli k nám len nedávno.

Aj staršie receptúry

Etnologička Katarína Nádaská pre Dámsky klub začala so staršou históriou:

„Jedna zo starších receptúr na halušky je veľmi jednoduchá. Stačí hladká múka, vajíčko, trochu mlieka a urobilo sa cesto.“

Z takto vyrobeného tuhšieho cesta sa priamo z lopárika pomocou noža hádzali vyrezané halušky rýchlymi pohybmi do hrnca s vriacou vodou, kým gazdinky dostali pomocníka v podobe haluškárne.

Etnologička Katarína Nádaská vyratúvala aj množstvo známych receptúr, ako u nás postupne vznikali:

„Halušky sa konzumovali ako hlavné jedlo. Napríklad strapačky s kapustou kyslou alebo aj so sladkou, ktorá sa opražila, čo bolo obľúbené hlavné jeslo. Potom aj na sladko halušky s lekvárom, ale aj s makom či s tvarohom. Niekde dávali tvaroh aj mak a lekvár, prípadne sa sladilo s troškou medu, lebo cukor sa nepoužíval.“

Haluškáreň zrýchlila varenie

Haluškáreň výrobu zrýchlila a tak sa halušky stali aj prílohou k mäsu, či k rôznym omáčkam, pričom etnologička Katarína Nádaská spomenula aj to, ako prešli do tradície:

„V čase pôstu sa začali pripravovať pôstne holé halušky pokvapkané len rastlinným olejom, čo bolo pôstne jedlo.“

Bryndzové halušky, ktoré vnímame ako národné jedlo, prišli k nám až s používaním zemiakov v kuchyni.

Zemiaky sme však začali využívať na pokrmy až pomerne neskoro v druhej polovici 19. storočia, hoci bryndzu sme podľa Kataríny Nádaskej poznali o niečo skôr:

„Bryndza je po rumunsky syr, čo nás odkazuje na 17. storočie, ba aj skôr, kedy k nám prichádza špecifická pastierska valaská kultúra z Rumunska.“

Valašské právo vydal už v 15. storočí v roku 1474 kráľ Matej Korvín pre oravských a liptovských Valachov.

Šlo o súbor právnych noriem a zvyklostí, keď boli nekočovní pastieri oslobodení od poddanských povinností, či platenia neskoršieho cirkevného desiatku a roboty, za čo strážili cesty, hranice a vykonávali vojenskú službu.

Do hlbokej spoločnej misy

Takže recept na bryndzové halušky v terajšom prevedení poznáme až od konca 19. storočia, ako Katarína Nádaská zdôraznila:

„Na Liptove, na Kysuciach a na Orave sa začali bryndzové halušky tešiť obrovskej popularite ako pomerne jednoduché, ale veľmi sýte jedlo.“

Napriek tomu podľa etnologičky aj tu sú recepty niekedy rôznorodé:

„Niekde sa bryndza rozrábala so smotanou, ale inde to mali ľudia radi tak, že dokonca voda z halušiek, v ktorej sa varili, tak ju bola škoda vyliať, nuž sa použila na rozrobenie bryndze.“

Spôsob stolovania bol však podľa Kataríny Nádaskej viac-menej rovnaký, lebo kedysi sa bryndzové halušky pripravované zo zemiakov a múky, ale aj halušky pripravené len z múky jedli z jednej spoločnej misy:

„Misy boli pritom hlboké, aby sa dalo poriadne načrieť.“

Viac sa o príprave halušiek na rôzne spôsoby či už zo zemiakmi, alebo len s múkou a či s bryndzou či bez nej sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.