Historický slovník

Až vďaka koncepcii Rimanov posunúť svoje hranice k strednému toku Dunaja sa začala naša krajina vymaňovať z hmly praveku a pomerne rýchlo (hoci len na štyri storočia) prešla do doby historickej. Najstaršie zmienky o dnešnom území Slovenska nájdeme v dielach antických kartografov, ktorí však pracovali so sprostredkovanými informáciami obchodníkov či vojakov a z dnešného hľadiska boli ich správy priveľmi všeobecné a nepresné. (Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov, I.diel, str.35.)
Nasledujúcich 40 častí rozhlasového Historického slovníka bude pokusom o pripomenutie dôležitých momentov našich dejín a dobového kontextu od Samovej ríše po kráľa Mateja Korvína. Sprievodcom po tomto období bude prof. Martin Homza.

Na konci 11.storočia vstúpil do dejín Európy mnohovrstevný proces, ktorý poznáme pod pojmom „krížové výpravy“. Bol to dve storočia trvajúci sled politicky, nábožensky a aj hospodársky podmienených udalostí. To po období relatívneho prímeria a obchodných kontaktov proti sebe znova postavilo tri významné civilizačné okruhy: západné latinské kresťanstvo s centrom v Ríme, Byzantskú ríšu s centrom v Konštantínopole a svet islamu, ktorý ovládal južné a východné brehy Stredozemného mora. (Toulky minulostí světa 5 diel, kap.11., Miloš Mendel.)
O tom, čo znamenali pre vtedajšiu Európu tieto udalosti, bude hovoriť doc. Martin Hurbanič z FiF UK v Bratislave, ktorý je aj prezidentom Slovenskej byzantologickej spoločnosti.

Stredoveká schizma kresťanstva

Z tradičného dejepisu sme získali predstavu, že Slovania bol ľud holubičej povahy, mierumilovný, ktorému všetci naokolo ubližovali. Nič nie je vzdialenejšie od historickej pravdy ako táto schematická téza. Slovania mali veľmi zlé renomé a asi nie náhodou sa s nimi stretávame tiež ako námezdnými bojovníkmi v rôznych armádach. V 6.storočí slovanské kmene začali so svojou expanziou. Prenikli do strednej Európy a na istý čas ovládli región okolo rieky Labe až po jeho deltu v Severnom mori. Južným smerom Slovania v relatívne krátkom čase zaplavili celý Balkán a objavili sa až na Peloponéze. Na východe prenikli k Donu a Volge. Ale Slovania neboli len výbojní bojovníci.
Aj keď väčšinou Slovania prijali kresťanstvo až v 9.resp.10.storočí, praslovančina- staroslovienčina sa po gréčtine, latinčine a gótštine stala ďalším európskym jazykom a do neho o.i. bola preložená časť Biblie- Starý zákon. Zásluhu na tom majú dvaja byzantský misionári a diplomati- bratia Konštantín a Metod. (Toulky minulostí světa, 5.diel, kap.8.,Jan Bauer.)
Profesor Martin Homza z FiF UK bude sprievodcom cesty Slovanom z bažín dnešného južného Ruska a Ukrajiny až po éru, keď Moskva sa vyhlásila za Tretí Rím.

„Veľká vojna“, ktorá neskôr získala prívlastok Prvá svetová vojna, predstavuje svojím priebehom a dôsledkami výrazný prelom na začiatku „zrýchleného“ 20.storočia a dovŕšenie vývoja v „dlhom 19.storočí“.
Spôsobila, resp. urýchlila prechod od stavovských monarchií k republikám, od mnohonárodnostných ríš k národným štátom, od politických režimov s pozostatkami feudalizmu k moderným štátom. Pre povojnový vývoj Slovenska znamenala I.svetová vojna a jej vyústenie- rozpad habsburskej monarchie a vznik Československej republiky - nesporný prínos a „záchranu národnej existencie“. (Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov, I.diel str.521.)
Dr. Dušan Kováč a prof. Roman Holec, obidvaja z HÚ SAV, nás v tejto sérii Historického slovníka prevedú obdobím rokov 1914-1918.