Ako sa žije deťom, ktoré sa narodili v prvých minútach samostatnej Slovenskej republiky? Od polnoci do polnoci sa dňa 1. januára 1993 na Slovensku narodilo 142 detí, ktoré sa stali „deťmi republiky“ a zároveň „krstňatami“ vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Niektoré dostali vkladné knižky, iné sa ocitli na stránkach novín. Vladimír Mečiar sľúbil, že bude dohliadať nad ich prvými krokmi, že ich odprevadí do školskej lavice, a tiež to, že na ne nezabudne ani v čase dospelosti. Pre “prvé deti republiky” organizoval pravidelné stretnutia. Posledné sa konalo v roku 1998 v bratislavskom hoteli Kyjev. Po neúspechu v prezidentských voľbách a strate premiérskeho kresla politická kariéra Vladimíra Mečiara rýchlo hasla, a azda ešte rýchlejšie on zabudol na „deti republiky“. Ako sa im žije dnes? Ako sa vysporiadali s nálepkou Mečiarových detí? Kedysi mediálne hviezdy sa postupne vytratili z očí i myslí Slovákov. Sú dospelé a politická nálepka z ich najranejšieho detstva im nechýba, mnohé sa za ňu akoby hanbia. Áno, bola to manipulácia dieťaťa, ale aj dieťaťom v politickom ako i celkovo mediálnom priestore 90-tych rokov. Čo to znamená politická a občianska výchova, a aký má celkovo dopad na formovanie občianskej spoločnosti? Aký vôbec bol pohľad na dieťa a jeho výchovu v 90-tych rokoch, a ako sa to prejavilo na súčasnej generácii „detí republiky“?