Únik z mesta znamená návrat umelcov do prírody, ale neznamená to, že by hľadali nejaký stratený raj. Snažili sa skôr o obnovenie vzťahu moderného človeka s prírodou a upozornenie na etické a ekologické problémy. Pohyb smerom k prírode sa začal v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. V česko-slovenskom umení išlo predovšetkým o konceptuálne a akčné umenia, ktoré prebiehali priamo v prírodnom prostredí a pracovali s prírodnými materiálmi a upozorňovali na etické a ekologické problémy, ale zároveň boli aj vyjadrením apelu na ochranu prírody. Pre umelcov v čase normalizácie znamenala príroda akési bezpečné miesto, azyl, východisko, kde mohli formulovať veľmi nezávislé a slobodné myšlienky. Predstavíme si diela umelcov: Jana Želibská, Mária Bartuszová, Dezider Tóth, Michal Kern, Daniel Fischer, Rudolf Sikora, Peter Bartoš.