V období médií príbeh umeleckej tvorby nabral nový rozmer. Syntetické tváre (cyberface) sa apriori prestali viazať na telo, telo na konkrétnu bytosť a prostredie na známe miesto. Zmenili sa médiá a schopnosť prenosu vizuálneho odkazu. Viac sa hovorí o vzťahu medzi umením, materiálmi a tvorbou, ako o konkrétnych hodnotách, navyše veľmi premenlivých a bez nároku na trvácnosť. Ako sú obraz a pohyb prepojené? Spochybňuje sa mobilita v údajne statických obrazoch, ako aj spôsoby nehybnosti v pohyblivých obrazoch. Predchádza tomu úvaha o dočasnosti ako základnej dispozícií obrazu – o podmienkach vnímania pohybu v obraze a na obraze a vplyvoch pohybu obrazu na nás a vnímanie sveta. Dnes, v 21. storočí, nie je úplne jednoduché konzistentne charakterizovať, čo je to videoart. Najmä preto, že dnes už ide o veľmi hybridný žáner, s ktorým pracuje prakticky skoro každý postmediálny umelec alebo umelkyňa. V zahraničí sa videoart rozvíjal s väzbou na technológiu a televízne médium, čiže videoumenie začalo v polovici 60. rokov ako ostrá kritika televízie ako komerčného média. V našom kontexte sú obdobím videoumenia až 90. roky. A na to, ako toto umenie pohyblivého obrazu vyzeralo a môže vyzerať, sa pozrieme prostredníctvom diel zo zbierok SNG.