Charta 77 bola počas normalizácie najhlasnejšou obhajobou ľudských práv v Československu. V čase od jej vzniku až do novembra 1989 ju podpísalo 1 883 ľudí, podľa odhadov historikov okolo 40 z nich zo Slovenska. Marián Zajíček a Robert Gombík boli dvaja mladí kňazi. Keď sa zo Slobodnej Európy dozvedeli o vzniku Charty 77, sadli do auta a vyrazili do Prahy za jedným z jej tvorcov – ľavicovým spisovateľom Pavlom Kohoutom, ktorého adresu poznali zo samizdatu. Nepriateľmi sa stali po svojom podpise nielen pre komunistický režim, chrbtom sa im otočila aj oficiálna cirkevná vrchnosť.