Charta 77 bola počas normalizácie najhlasnejšou obhajobou ľudských práv v Československu. V čase od jej vzniku až do novembra 1989 ju podpísalo 1 883 ľudí, podľa odhadov historikov okolo 40 z nich zo Slovenska. Celý jej život je spojený s tvorbou - nadčasovými témami ako vzťah človeka k človeku a zmysel ľudského života. No venuje sa aj ekologickým zmenám, judaistickej tradícii či vyrovnávaniu sa s dedičstvom minulosti. Vyrastala v umeleckom prostredí, v rodine teoretika umenia Radislava Matuštíka, ktorý bol pre režim personou non grata. Od umenia sa potom dostala k revolte, undergroundu a Charte 77.