Poznáte príbeh Jozefa Herdu, prvého Slováka, ktorý získal olympijskú medailu?

Komunikačná expertka Alena Krčová na svojej sociálnej sieti zverejnila milú spomienku na bratranca jej starej mamy Emílie, rodenej Herdovej. Jej bratranec Jozef Herda získal historicky prvú olympijskú medailu pre Slovákov v Berlíne v roku 1936 a mala striebornú hodnotu.

Urobila tak 30. júla 2021, keď naši reprezentanti zápolili na predchádzajúcich Letných olympijských hrách v Tokiu. O hodinu na to sa Alena Krčová z Jednotky dozvedela, že sme v Tokiu na Letných olympijských hrách získali našu prvú striebornú medailu. Preto už vtedy sme ju oslovili, či pridá ešte nejaký status, aby sme získali ďalšie medaily: „Bolo by to krásne, keby to tak fungovalo, že ak niekto pridá status na sociálnu sieť so spomienkou na minulé úspechy, tak získame ďalší kov. Žiaľ, teraz to bola iba náhoda. Ale ešte to môžem skúsiť (smiech)."

Od koho čakáme úspech?

Strieborná medaila pre Jakuba Grigara z Tokia sa navždy zapísala do histórie slovenských športových úspechov. Teraz pred Letnými olympijskými hrami v Paríži v Rádiu Slovensko komentátor Stano Ščepán spomenul práve Jakuba Grigara ako reprezentanta, od ktorého môžeme očakávať športový úspech: „Koľkokrát v Paríži zaznie slovenská hymna na počesť víťazov? Ťažko predpovedať."

A naša nádej Jakub Grigar odpovedal: „Doteraz sa mi zdalo, že je Paríž ďaleko, ale teraz začína to šteklenie v podbrušku."

Preto Stana Ščepána zaujímalo, či je pre Jakuba Grigara ťažké ísť do Paríža obhajovať strieborné víťazstvo z Paríža a Jakub Grigar odpovedal: „Myslím, že to takto nevnímam. Každé preteky sú úplne iné. Takže sa snažím sústrediť na výkon."

Celý svet pozerá na Paríž, kde športové súťaže začínajú, o čom sa viac dozviete z našich programov STVR, keďže rovnako ako pre svet aj pre nás ide o športovú udalosť roka. A viac zistíte aj z našej špeciálnej podstránky plnej aktualít. Zatiaľ, kým prídu prvé výsledky, si zaspomínajme s Alenou Krčovou na prvú olympijskú medailu, ktorá bola tiež strieborná. Slovák Jozef Herda pochádzal z trinástich detí a jeho športový príbeh začal stojkou: „Urobil ju z frajeriny na komíne cukrovaru a jeho vtedajší zamestnávateľ ho vyhodil. Ďalšiu prácu nezohnal, tak sa vybral do Prahy. Pešo. Nemal totiž peniaze na lístok. Do hlavného mesta vtedajšieho Československa šiel tri týždne," spomína Alena Krčová.

Od vzpierania k zápaseniu

Nezlomný Jozef Herda si našiel prácu vo firme, ktorá vyrábala výťahy a športoval, ako spomína Alena Krčová: „Najskôr sa venoval vzpieraniu, potom grécko-rímskemu zápaseniu. A bol v ňom taký dobrý, že po sérii víťazstiev v ČSR a vo Švédsku, sa mohol kvalifikovať na olympiádu v Los Angeles. Písal sa rok 1932 a Jožko zasa nemal dosť peňazí, aby mohol vycestovať. Nebyť oceánu, podľa mňa by sa tam vybral pešo."

Dostal sa až na olympiádu v Berlíne v roku 1936 a položil favoritov na lopatky. Ak by tesne 1:2 neprehral s fínskym zápasníkom, získal by zlato: „Už vtedy sa objavili pochybnosti o objektivite rozhodcov. Takto si odniesol domov striebornú medailu."

Totality športu nepriali

Berlínska olympiáda mala, žiaľ, v roku 1936 ako prvá výrazne politický podtext. Stalo sa tak pre vtedy vládnuci nacistický režim Adolfa Hitlera. Preto tie pochybnosti, či mohol vyhrať športovec z podradnej slovanskej rasy, ako chápali fašisti vtedy ľudí, nad árijcom.

Po 2. svetovej vojne sa Jozef Herda v roku 1948 kvalifikoval na olympiádu v Londýne, kde však nemohol vycestovať zrejme z politických dôvodov pre nástup vlády komunistov u nás. Dnes je po ňom v Trnave pomenované gymnázium, aj námestie.

Alena Krčová upozornila ešte na jednu zaujímavosť: „Celý život bol propagátorom športu a vzorom húževnatosti. Bolo málo známe, že doslova zázračné úspechy v športe vybojoval s hendikepom. Od 10 rokov nevidel na jedno oko."