Jedinečný príbeh ľudských dejín Mahátma Gándhího sa začal pred 155 rokmi

Slávny vedec a nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein o indickom mysliteľovi Mahátma Gándhím vydal zaujímavé vyhlásenie: „Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi.“

Boh je pravda a pravda je Boh

Zakladateľ modernej nezávislej Indie, mysliteľ a politik Mahátmá Gándhí sa narodil 2. októbra 1869 v Pórbandar v Indii. Tam bol aj v Naí Dillí 30. januára 1948 vo veku 78 rokov zavraždený, keď zazneli tri rany z revolveru náboženského fanatika Nathurama Godseho.

Vrahovi stihol ešte Gándhí odpustiť. Na pohrebe sa zúčastnilo viac ako milión ľudí a Gándhího popol vysypali do rieky Gangy. Prvý premiér nezávislej Indie Džaváharlála Néhrú (1947 – 1964) o odkaze Gándhího povedal:

„Nech pôjdeme kamkoľvek, ak sme hodní Indie, máme silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale z jeho posolstva.“

Mysliteľ Móhandás Karamčand Gándhí bol v rodnej Indii nazývaný Mahátma, čo znamená veľký duch. Podľa vlastných slov slúžil Bohu, ktorého videl v každej pravde, ktorú vnímal s veľkou láskou a mal ju v úcte.

Viac ako teoretickému filozofovaniu sa Mahátma Gándhí venoval praktickej realizácii myšlienok o pravde, Bohu a dobre. Preto sa roky osobne obetoval pri pomoci utláčaným Indom nielen v domovine, ale aj najmä v Afrike či v Anglicku, kde študoval právo.

Zložil sľub doživotnej zdržanlivosti, pohlavnej čistoty a absolútneho odriekania. Urobil tak, aj keď bol od trinástich rokov ženatý a mal manželku aj deti.

Tolstoj ako inšpirácia

Neustále sa zaoberal otázkami viery. Študoval rôzne náboženstvá. Okrem iných učení, ktoré ovplyvnili jeho nielen názory, ale aj konanie, malo na jeho vývoj veľký vplyv učenie ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého o nenásilí. Študoval jeho dielo ako knihu Kráľovstvo Božie vo vás, tak aj iné texty.

Indický mysliteľ Mahátma Gándhí musel popri neustálom snažení o zvrhnutí koloniálnej moci Veľkej Británie nad Indiou bojovať najmä s vnútorne rozvrátenou indickou spoločnosťou.

V nej prebiehal dlhoročný bratovražedný boj medzi veriacimi moslimami a hinduistami. Preto Mahátmova filozofia nenásilia ako prostriedku zmeny spoločenských pomerov bola často neúčinná.

Vlastný filozofický postoj k svetu definoval Gándhí v satyagrahe, teda v nenásilnom postoji pri občianskej neposlušnosti. Vďaka nej dosiahol pád britskej nadvlády a oslobodil Indiu spod kolonializmu.

Legendárny pochod za soľ

Legendárny sa stal jeho pochod za soľ, ktorý začal 12. marca 1930 už ako šesťdesiatročný, vďaka ktorej britská moc padla. Nenásilný občiansky protest priniesol oslobodenie Indie až o sedemnásť rokov od začiatku Gándhího pochodu, ale vyvolal údiv celého sveta a silný morálny tlak na Veľkú Britániu, aby s koloniálnym vykorisťovaním Indie skončila.

Pochod za soľ trval mesiac a dlhý bol 400 kilometrov. Gándhí putoval Indiou a vysvetľoval indickému ľudu, aby Britmi zavedenú absurdnú daň zo soli neplatili: „Táto soľ pochádza z Indického oceánu a každý Ind má na ňu právo.“

Britská vláda trestala Indov za porušovanie ich nezmyselného zákona tak brutálne, až sa sama v očiach svetovej verejnosti diskreditovala. Briti s hanbou opustili krajinu a India získala nezávislosť.

Oblievanie na znak úcty

Príbeh vtedy 60-ročného Gándhího, ktorý hlásal pasívny odpor a sám šiel príkladom, keďže celé desaťročia žil asketickým životom, dosiahol celosvetový ohlas, aký trvá dodnes. Mahátma o vlastnom konaní povedal:

„Bral som na seba naozaj veľkú zodpovednosť, ale dôveroval som v Boha.“

Toľko vytúžená nezávislosť Indie vyhlásená 15. augusta 1947 prišla v situácii, keď v krajine zúrila opäť náboženská občianska vojna. Mahátma Gándhímu sa však podarilo zázračne situáciu upokojiť vďaka tomu, že sa rozhodol držať pôst až po hranicu smrti.

V Indii sa pamiatka Mahátma Gándhího každoročne slávi a udržiava na rôzne výročia, k akým patrí najmä deň jeho narodenia 2. október. Vtedy Gándhího sochy oblievajú na znak úcty mliekom s kvetmi.

Mysliteľ Mahátma Gándhí, aký nemá v ľudských dejinách obdobu, inšpiruje aj dávno po svojej smrti. Rádio Devín pripravuje v tomto roku premiéru rozhlasovej hry Stanislava Hábera pod názvom Posledné pokušenie Mahátma Gándhího.

Zdroj Foto: AP/TASR, AP/SITA – Channi Anand, Móhandás Karamčand Gándhí Môj experiment s pravdou

25 50 75 90