Bojovníci židovského pôvodu sa podľa historikov do SNP zapájali s nadšením

Po vzore nacistického Nemecka na území Slovenského štátu v druhej svetovej vojne prenasledovali slovenských židovských občanov. Preto sa hneď do Slovenského národného povstania aktívne mnohí zapojili, ako pre Správy STVR na Jednotke potvrdil Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok: „Židia sami o sebe tvrdia, že nie preto, že by boli takí veľké hrdinovia, ale preto, že prakticky nemali inú možnosť.“

Otto Šimko o nadšení

Vzácne je svedectvo partizána židovského pôvodu Otta Šimka z Liptovského Mikuláša pre reláciu Anjeli strážni Aleny Heribanovej: „Po piatich rokoch útlaku a boja o holý život, kde človek nič neznamenal. Okolo seba ľudia úplne rovnocenní, ktorí mali nádej na prežitie. Všetci máme spoločný cieľ. Takže to bol taký pocit, to sa nedá nijako popísať.“

Z pôvodnej deväťdesiat tisícovej židovskej komunity za vojnového Slovenského štátu zostal len zlomok, lebo boli prenasledovaní, obmedzovaní a aj priamo vraždení. Mnohí povstalci židovského pôvodu v povstaní prinieslo najväčšiu obetu a padlo. Niektorí boli fašistami kruto vraždení a sú v masových hroboch napr. v Nemeckej, alebo skončili v koncentračných táboroch, do ktorých boli po vypuknutí SNP obnovené trasporty, ako dodal historik Múzea holokaustu v Seredi Matej Beránek: „Na jeseň 1944 ich odvliekli do Auschwitz-Birkenau, kde stále fungovali plynové komory a krematória, ale šli aj do ďalších koncentračných táborov.“

Ikonické fotografie povstania

O ďalších hrdinských a často dojímavých príbehoch sa dozviete viac v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Hovoria v ňom aj o nevšednom hrdinskom príbehu JUDr. Antona Ivana Székelyho (1908-1991). Székely bol internovaný v pracovnom tábore v Novákoch odkiaľ väzni ušli a pridali sa s nadšením do SNP. Slovenská televízia uviedla o Székelym v premiére pôsobivý hraný dokumentárny film režiséra Jána Hábera už 28. augusta 2012 na Dvojke s názvom Vojak bez zbrane, kde sa hovorí: „Ako jediný sa zapojil do SNP ako vojak bez zbrane len s fotoaparátom.“

Legitimácia vojaka bez zbrane

Na veliteľstve povstaleckej armády v Banskej Bystrici mu vystavili legitimáciu, ktorá mu neraz zachránila aj život. Ako uvádza aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici na svojej stránke, Anton Ivan Székely je prekvapivo takmer jediným autorom drvivej väčšiny ikonických fotografií. Vo filme Vojak bez zbrane jeho dcéra Lívia Barutová rozpráva viac podrobností: „Otec po vojne trpel tým, že komunisti mu odmietli uvádzať autorstvo týchto fotografií.“

Fotograf Anton Ivan Székely prežil spolu s bojovníkmi aj v prvých líniách povstaleckých bojov, či neskôr v Jegorovovej partizánskej skupine. pre slovenské dejiny a históriu priniesol množstvo vzácnych dôkazov hrdinstiev a dokumentov, ako boli zábery vypáleného Telgártu, boje z pancierového vlaku Hurban, či bojov pri Červenej skale a iných miestach povstania.

Kým sa pamätá, sa nezopakuje

Celé desaťročia vychádzalim tieto už ikonické fotografie našich dejín z SNP v rôznych publikáciách bez uvedenia autorstva. Fotograf Anton Ivan Székely ich pritom zhotovoval s nasadením vlastného života. Fotografoval aj budovu Slobodného vysielača Banská Bystrica, keď na ňu Nemci zhodili naraz až 46 bômb. Rovnako odvážne s nasadením života fotografoval bombardovanie Banskej Bystrice z radničnej veže, keď všetci utekali sa schovať do pivníc, či dramatické bombardovanie letiska Tri duby. Navyše, tieto zážitky spísal a odovzdal do Múzea SNP, kde sa o tom môžte dočítať veľa podrobností aj z pracovného tábora v Novákoch. Jeho dcéra Lívia Barutová dodala: „Otcovi šlo o to, aby sa na hrôzy vojny nezabudlo a nemohli sa tak už nikdy zopakovať, kým si ľudia budú na nich pamätať.“

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.