Odpustenie je dôležité. Čo však robiť v situácii, keď nám už nemá kto odpustiť?

Ak ľudia pociťujú vinu bez zjavného dôvodu, môže ísť o negatívne správanie našich blízkych voči nám v rannom detstve.

Pocity viny. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pracujme s našimi pocitmi

V Rádiu_FM hovoril o pocitoch viny psychológ Aleš Bednařík so Zuzanou Líškovou a vysvetlil, čo v situácii, ak nemáme koho poprosiť o odpustenie. Ak ten človek už zomrel alebo je pre nás inak nedostupný: „Mnohí chodia na rôzne špiritistické seansy alebo na terapie. To druhé je lepšie ako to prvé, ak hľadáte cestu aspoň imaginárneho odpustenia s nejakou treťou osobou, ktorá nám pomôže prijať vlastnú trýzeň a odpustiť si. Cesta, ak nám druhí už nemajú ako odpustiť, je totiž odpustiť si.“

Pri nenávisti vnímame ako zlých tých druhých, pri extrémnych pocitoch viny tak vnímame seba. Lenže s touto emóciou sa musíme naučiť pracovať. Pocit viny je aj užitočná emócia, ktorá je znakom našej emocionálnej a sociálnej inteligencie.

Odborník o tom hovorí: „Pocit viny nám pomáha povedať: ok. Tak choď za ním a urob niečo, čo to zlé, čo si mu urobil, alebo škodu, čo si mu urobil, odčiní. To je konštruktívne, ak idem za tým človekom a ospravedlním sa. Nemal som na teba kričať, nemal som ti to povedať, ospravedlňujem sa, cítim sa vinný.“

Kto sebatrýzeň preháňa

Jestvujú však aj nekonštruktívne situácie riešenia pocitu viny. O tých Aleš Bednařík povedal: „Ľudia, ktorí sebatrýznenie preháňajú, sú schopní sa bičovať nielen mentálne, ale aj reálne fyzicky, že si ubližujú a sebapoškodzujú sa.“

O tom, čo máme urobiť v situácii, ak nám naše pocity viny spôsobujú utrpenie, sa dozviete viac z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.

Foto: pixabay, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90