Poznáte znaky, kedy je naše duševné zdravie naozaj ohrozené? Čo urobiť ako prvé?

Môže si človek, ktorého duševné zdravie nie je v poriadku uvedomovať svoj stav, alebo skôr to vidí jeho okolie? Viera Ihnátová z Rádia Regina Východ sa o našej duševnej nestabilite zhovárala s psychológom Jozefom Baranom: „O chorobe hovoríme vtedy, keď nám už zasahuje do našich sociálnych rolí, ak už teda nedokážeme primerane pracovať a primerane sa starať o rodinu, o seba a o iné dôležité súčasti života.“

Primerané sebapoznanie

Čo sa týka uvedomenia si vlastného duševného stavu, psychológ Jozef Baran dodáva: „Závisí to od typu poruchy, ktorou daný človek trpí. Existujú poruchy, ktoré vníma človek len na sebe a nie sú až také markantné navonok. Hovorím napr o úzkostných poruchách, keď človek cíti bušenie srdca, že sa mu ťažko dýcha, že sa potí. Samozrejme, že to môžu vidieť aj iní ľudia, ale tie prejavy zažíva len on sám.“

Rada pre duševné zdravie - Jozef Baran. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pritom podľa odborníka, „na naše zdravie vplýva najmä stres, ale aj genetické predispozície, či výživa, medziľudské vzťahy, práca“. Pre udržanie nášho duševného zdravia by sme mali mať „primerané schopnosti sebapoznania, či vnímania reality so schopnosťou primerane kontrolovať svoje správanie“. Jozef Baran vraví, že „by sme mali byť činorodý, kreatívny", čo považuje za predpoklady duševného zdravia.

Rozprávať, rozprávať, rozprávať

Ľudia majú často problém pripustiť si, že je  „so mnou niečo v neporiadku a že už cítimi, že môj stav si vyžaduje pomoc odborníka“, ale Jozef Baran odporúča, že pomôcť nám môže aj blízky priateľ: „Určite by mal človek s problémami o nich rozprávať. Buď v rodine, alebo s priateľom. Ak mu jeho blízki nedokážu pomôcť, tak by mal vyhľadať odborníka psychiatra alebo psychológa.“

A najdôležitejšou zásadou podľa Jozefa Barana je teda: „Ak sa cítim zle, mal by som o tom rozprávať, že sa cítim zle.“

Niekedy naozaj stačí, ak sa človek vyrozpráva. Problém môže byť podľa Jozefa Barana ak ide o osobnosť, ktorej „nie je vlastné rozprávať, alebo ktorá nemá vo svojom okolí možnosti zdieľať pocity s druhými a samotný rozhovor nestačí“. Až vtedy nastupuje psychoterapia, čo je systematická liečba psychologickými prostriedkami. Trvá dlhšie, vyžaduje si prácu terapeuta a pacienta, pričom „v najťažších prípadoch sa pristupuje k farmakoterapii, ktorú ordinuje psychiater“.

Kedy radšej nečítajte

Dôležité je podľa psychológa Jozefa Barana, aby sme „vedeli nájsť rovnováhu v živote“, aby duševne pracujúci človek neprišiel z práce a znova si sadol ku knihám, ale naopak, aby „duševnú činnosť kompenzoval nejakou telesnou činnosťou. Ide o individuálne skúmanie, čo pre ktorého človeka pôsobí psychohygienicky. Každý má iné vlastné spôsoby, ako sa vyrovnáva so stresom.“

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90